To, že vyšetrovateľka pochybila a omylom zavolala Puškárovi a rozpráva mu do telefónu taktické informácie pomýlila si ho možno s Kaliňákom, to je na zasmiatie, veď nevyzradila štátne tajomstvo.
Nejde ani tak o obsah rozhovoru, teda skôr podávanie hlásenia, ale ide o to, že vyšetrovateľ má byť procesne nezávislý. V tomto prípade je jasné, že to tak nie je a je to dôkaz toho, že nielen aktívne informuje rôzne osoby, ale dokonca si od nich pýta povolenie, žiada ich o postup a nedodržiava zákon. Je ťažko dokázať, že sa nejedná o žiadne riadne vyšetrovanie ale policajnú šikanu. Prepis hovoru si prečítajte.
Toto tu bolo vždy. Policajný prezident a minister vnútra sa tvárili ako sú nezainteresovaní ale pri väčšine podobných prípadov, nielen vždy boli, ale ich aj riadili, nariadili a dohliadali na nich.
Či už to bola ŠTB, komunisti, fašisti, alebo údajná porevolučná demokracia, bolo to aj za Mečiara. V minulosti dokonca zatvárali novinárov, keď to odhalili, prenasledovali média a keď sa takéto veci prevalili boli dokonca trestaní. Poznáme také režimy, kde za nesprávny článok sa ide do väzenia. Toto u nás nehrozí cenzúra je ešte pred uverejnením, najlepšie ešte pred udalosťou, ktorú si politickí posluhovači vytvoria. Režírujú a určujú, ktoré médium čo zverejní.
Tento režim to dotiahol k dokonalosti. Už nebudú novinári písať pravdu, úž sa nebudú zaujímať. Už v médiách neuvidíme, ako porušujú politici zákony, ako perzekvujú a krivo obviňujú človeka. Doba sa zmenila! Dnes títo zločinci, tieto média vlastnia a určujú, čo sa v nich bude písať. Dnes sa nemusia štandardní politici ( čo je výraz pre hodne neštandardného zlodeja ) báť, že ich niekto odhalí. Veď sú tie média ich! Občania veria propagande v TV.
Predstavte si novinára, ktorý by chcel odhaliť a zverejniť pravdu. Teda, že by sa zbláznil. Pretože normálny novinár to každodenne vidí, čo sa tu deje. Vidí, ako je každý čo i len trochu nepohodlný človek odstránený, obvinený, znemožnený či inak poškodzovaný. Ako mu chodia daňové a iné kontroly.
Samozrejme väčšina ľudí, ktorí sú odsúdení, sú naozaj zločinci a je to správne, že sú potrestaní. Tiež sa môže stať, že výnimočne nastane justičný omyl. Ale plniť štatistické chyby omylov tak, že sú úmyselne likvidovaní nepohodlní ľudia, ktorí odhaľujú pravdu, je najväčší zločin.
Zdá sa, že za výraznej podpory médií dnes možno urobiť zločinca z kohokoľvek. Chápem, že pseudonovinári sa boja, lebo to vidia a neveria, že sa to môže zmeniť. Pritom sú to práve oni, ktorí by mali hľadať pravdu. Sú to práve novinári, ktorí v minulosti položili život za to, aby sme mohli slobodne žiť. Práve skutočným žurnalistom vďačíme za to, že bola sloboda. Dnes sa môžu všetci zapredaní, ako štetky hanbiť. Ako sa hovorí žurnalistika je siedma veľmoc.
Čo však treba urobiť ak siedma veľmoc na Slovensku zlyhala?
Celá debata | RSS tejto debaty